„Je to pevné základné presvedčenie, že musíme opäť vidieť pokles vládneho dlhu v Európe,“ povedal nemecký minister financií Christian Lindner pred rokovaním so svojím rakúskym kolegom Magnusom Brunnerom.
„Dlh sa musí znížiť, aby bola zabezpečená aj fiškálna stabilita a zachovaná akcieschopnosť centrálnych bánk,“ vyhlásil Lindner.
Zároveň podčiarkol význam investícií do konkurencieschopnosti európskych
ekonomík a do čistých technológií. A hoci v prípade technológií ide
prevažne o súkromný kapitál, „štáty majú tiež svoju zodpovednosť“, dodal
nemecký minister.
Brunner vyjadril podporu pre ďalšie zjednodušenie a presadzovanie
dlhových pravidiel v EÚ. Argumentoval pritom, že Pakt stability a rastu
poskytuje v tomto dostatočnú flexibilitu.
Francúzsko a ďalšie krajiny európskeho bloku vyvolali v Bruseli diskusie
o tom, či reformovať pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré stanovujú,
že dlh štátov nesmie byť vyšší ako 60 % ich hrubého domáceho produktu
(HDP).
Počas pandémie nového koronavírusu boli tieto pravidlá pozastavené a opätovne by mali začať platiť v roku 2023.
Podľa Európskej komisie je pomer verejného dlhu k HDP v EÚ v súčasnosti
približne na úrovni 92 %. Medzi členskými štátmi sú pritom veľké
rozdiely. Kým dlh Talianska dosahuje približne 155 % jeho HDP, v
Holandsku je to zhruba 57 % HDP.
Vysoko zadlžené krajiny sa obávajú, že rýchly návrat k pravidlám by mohol poškodiť zotavovanie ich hospodárstiev z pandémie.